Sen zvaný La Manche

Autor: Jozef Lendacký, převzato z Sri Chinmoy Marathon Team

Druhý Slovák, ktorý preplával kanál La Manche.

Plavec na ultra dlhé vzdialenosti sa musí vysporiadat s myšlienkou, že je opustený, odkázaný sám na seba a svoje schopnosti. Predsa však pri jeho príprave, aj samotnom výkone je sprevádzaný ludmi. Clovek prijíma inšpiráciu, pomoc od okolia. S vdakou v srdci k ludom, ktorí mi pomáhali pri mojom snažení naplnit moj sen a tiež s myšlienkou inšpirovat, podporit „clovecenstvo“ v ich snažení píšem nasledujúce riadky.

Co predchádzalo môjmu plávaniu cez La Manche .

V januári tohto roku som oslávil 40. narodeniny. Nikdy som nebol aktívnym plavcom a všetka športová aktivita odráža len moju životnú filozofiu seba-prekonávania

V roku 2002, po mojom prvom sólo pre plávaní jazera v Zürichu (26,7 km), sa vo mne zrodil sen – preplávat La Manche. Nasledovali dva roky tréningu. V roku 2003 som si opät overil svoje schopnosti na jazere. Zistil som, že mám rezervy ako vo fyzickej, tak aj v psychickej príprave.

V nasledujúcom roku 2004 som oslovil trénerov plávania. Tí ma prijali do svojho kolektívu plavcov. Prevzal som ich plavecký program s cielom zvýšit rýchlost. Plával som 6-krát v týždni. Posledné mesiace dvojfázovo. Pre lepšiu otužilost som v zime plával v ladovej vode, denne sa sprchoval v studenej vode, zabaloval do snehu, dával si 45 minútové ladové kúpele. Od apríla som zapojil do svojho programu plávanie v otvorenej vode na jazere.

V priebehu môjho plávania na ultra dlhé vzdialenosti som zistil nevyhnutnost utíšit mysel a uvolnit sa. Pri zlepšovaní mojej psychickej pripravenosti mi pomohli moje poznatky z oblasti jogy, s ktorou sa zaoberám už niekolko rokov. Využil a trénoval som najmä koncentráciu a meditáciu. Clovek pri takýchto extrémnych pokusoch spoznáva, že po nejakej dobe dochádza k vycerpaniu všetkého, co natrénoval, co si naplánoval-predvídal a stráca vieru v sám seba. Aby mohol pokracovat, musí sa prekonat, objavit v sebe silu a vieru, ktorá ho povedie dalej.

21. júla som odišiel do Anglicka. Tu som pokracoval v príprave denným 2-3 hodinovým plávaním. Absolvoval som tiež štyri 6-hodinové plavby. Tu som si vyskúšal svoje kapacity, adaptáciu tela na studenú ( cca 16° C ) a slanú vodu, stravovací cyklus. Stravovanie pocas plavby je individuálna záležitost plavca. Ja som jedol každú hodinu. Plavec sa v priebehu pokusu nesmie dotknút lode ani cloveka. Inak je pokus neplatný. Preto sa strava podáva vo flaši pripevnenej na udici, alebo pomocou teleskopickej palice, na konci ktorej je podnos. Ja som palicu s podnosom využil len raz, lebo banán, ktorý mi podávali sa namocil a vôbec mi nechutil. Preto som využíval flašu, v ktorej bol nakrájaný banán inokedy broskynový kompót.

Výber stravy je dôležitý z hladiska rýchleho dodania energie, ale tiež z hladiska nezataženia žalúdka tažko strávitelným jedlom. Aby som sa vyhol žalúdocným problémom, den pred štartom som jedol lahkú stravu. Po hodine plávania nastupuje pocit hladu, ktorý sprevádza plavca až do konca. Po 4-5 hodinách telo prechádza na spalovanie zásob tuku v tele.

Tu v Anglicku som tiež nezabudol na prípravu vo vnútornej (duševnej) úrovni. Najviac ma trápili pochybnosti a strach.

- Strach vzniká z neznámeho, teda až spoznám more, stanem sa kvapkou tohto mora, strach pominie.

- Ked pochybnost vstupuje do cloveka je ako malé dieta. Clovek má ešte v sebe silu(dôveru vo vlastné sily), aby túto pochybnost okamžite zo seba dostal prec. Pokial sa však v mysli pohráva s touto pochybnostou, utešujúc sa, že má v sebe silu kedykolvek ju porazit, je vo velkom omyle. Pochybnost rastie a príde chvíla, že sa vráti ako dospelí clovek. Vtedy nastáva tvrdý boj. Neraz koncí porážkou cloveka, jeho viery v seba samého.

Tieto vedomosti mi pomáhali pri zdolávaní týchto negatívnych myšlienok. Uvedomil som si, že nemôžem vstupovat do vody s myšlienkou, že porazím vlny, oceán. Oceán je nekonecne silnejší. Aj pri zapojení všetkých síl, ktoré sú vo mne, je len otázka casu, kedy podlahnem. Nevadí, že sú vlny, nebojuj s nimi. Uvolni sa. Stíšením mysle, sa uvolnilo aj moje telo. K pohybu používalo len tie svalové partie, ktoré boli nevyhnutné k zabezpeceniu pohybu.

6. augusta ráno mi môj pilot zavolal a oznámil, že 7. augusta je priaznivá predpoved pocasia. 7. augusta o tretej ráno sme sa stretli pri lodi a o hodinu som vyplával z anglickej pláže s názvom Shakespeare. Teplota vody bola 16 stupnov Celzia. Skákal som do nej s jedinou myšlienkou: „nikdy sa nevzdat, neprestat plávat ani na minútu“. Silné prúdy nedovolujú plavcovi plávat priamo na druhý breh, preto moja trasa pripomína sínusoidu. Prestávky som robil každú hodinu. V prestávke trvajúcej od 30 sekúnd do 1 min. som prijal stravu, trochu pretiahol svaly a plával dalej. Na doprovodnej lodi bol okrem pilota a jeho dvoch pomocníkov, rozhodca – prihliadajúci, z plaveckej asociácie Anglického kanálu. Ten zaznamenával každú hodinu frekvenciu záberov, teplotu vzduchu a vody, prestávky, stravu, cas. Na tejto lodi som mal tiež ja troch pomocníkov, priatelov. Mate Szekely z Madarska (úspešne preplával kanál v r.2003), Karteek Clark zo Škótska ( v r. 2004 ,6-ty krát úspešne preplával kanál,ja som mu bol tiež ako pomocník na lodi), Pranab Vladovic zo Slovenska ( ultrabežec, 10 dnový závod).

Snažil som sa pocas celého plávania ostat v dynamickom vedomí. Len plav, nezastav sa, nezáleží na case, máš na to – neohrozí Ta v tvojom snažení neustály pocit zimy, hladného žalúdka, nepríjemné pálenie od kontaktu s medúzami, osamelost vo vode bez konca, prítomnost zaoceánskych lodí a trajektov... Vo chvílach, ked som už nebol schopný udržat v sebe túto dynamiku, snažil som sa udržat v sebe pozitívnu energiu. Nepustit do mysle pochybnosti, strach alebo zacat mysliet na to nepohodlie, útrapy, ktoré ma celú dobu obkolesovali. V tom mi pomohla predstavivost. Predstavil som si, že som delfín, ktorý sa hraje na vlnách. Oceán je jeho prirodzeným prostredím.

Pri francúzskom pobreží, ked už lod nemohla pokracovat dalej, plával so mnou Karteek. Upozornoval na mna francúzskych rekreantov na pláži, aby sa ku mne nepribližovali a nepokúšali sa ma dotknút (bol by som diskvalifikovaný).

V posledných metroch, ked sa už moje nohy dotkli morského dna ma zaliala nová vlna energie. Rozbehol som sa. Cím skôr spocinút nohami na suchej casti pláže.

Neskutocné sa stalo skutocným. Môj sen sa pretavil na skutocnost. Dokázal som preplávat La Manche. V tej chvíli som sa zmenil. Stal som sa clovekom naplneným radostou a vdacnostou.

O 18:28, po 14 hodinách a 28 minútach som doplával na francúzske pobrežie.

Zde můžete přidat i Váš názor na článek.

Objednejte si zdarma emailový minikurz

Plaveme jako ryba

  • naučíte se plavat rychleji a s menší námahou
  • objevíte tajemství nejlepších světových plavců
  • získáte zaručený postup pro postupné zlepšování

Spam neděláme.
Váš e-mail je v bezpečí.