Od strachu z vody k trenérce plavání
Žanet, nová trenérka Totálního plavání, má zajímavý a inspirující plavecký příběh. Pro vás, čtenáře stránek Totálního plavání, ho sepsala. Přečtěte si ho; třeba vás motivuje k tomu, že se rozhodnete se svým strachem potkat a do plavání se pustit.
Autor: Žaneta Kubíková
Rada by som sa podelila o svoj príbeh a cestu k vode a plávaniu, ktorá bola pre mňa dlhá a nie ľahká. Ako dieťa som vodu milovala a trávila som v nej každú možnú chvíľu. Bolo to obdobie, keď nám hravosť a bezprostrednosť nebráni v tom, aby sme si užívali chvíle na plno. Neovládala som síce žiadnu techniku, ani plavecký štýl, ale cítila, že do vody patrím. Moji starí rodičia sa smiali, že mám žiabre, pretože som nemala potrebu sa z nej vynoriť.
No a to sa jedného dňa zmenilo. Prišla som o človeka, ktorý so mnou ten čas vo vode trávil. Stratila som pocit istoty a bezpečia, začala som sa báť. Nielen vody, ale aj iných činností, ktoré by mi mohli pripomenúť bolesť. Takto v strachu som žila dlhé roky, bez toho, aby som vedela ako to riešiť. Hlavu som pod vodu neponorila, panika ma chytala vždy, keď som necítila pevné dno pod nohami.
S pribúdajúcim časom a rokmi sa moja láska k vode nevytratila a vedela som, že je na čase s tým niečo spraviť. Zlom nastal na dovolenke na Bali, kde sa všetci ponárali, šnorchlovali a ja jediná som sedela na lodi obkľúčená svojim strachom. Pritom som cítila a vnímala tú krásu, ktorá je pod morskou hladinou. Tam som si uvedomila, že moja túžba začína byť väčšia ako strach.
Po návrate z dovolenky som si najala osobného trénera, ktorý ma začal učiť techniku plávania, no s komfortom vo vodnom prostredí som si musela poradiť sama. Zvládla som to a postupne som začala nadobúdať istotu. To trvalo dva roky. Neustále som na sebe pracovala, snažila som sa hlavne cítiť vo vode znovu komfortne a bezpečne. Spočiatku som plávala len v bazéne, kde som mala pocit istoty.
Aby som bola čo najbližšie k vode a mohla čo najviac plávať, zmenila som povolanie. Natrafila som na inzerát, v ktorom hľadali plavčíkov. A tak ja, osôbka, ktorá bola v samoliečebnom a zdokonaľovacom procese, som sa rozhodla reagovať na inzerát. Po úspešnom absolvovaní skúšok záchrany a získaní preukazu plavčíka som mohla pracovať v prostredí, ktoré bolo môjmu srdcu blízke.
Práca sa mi páčila, ale stále som cítila, že som sa nenarodila pre to, aby som sedela pri bazéne a dávala pozor, či sa niekto netopí. Aj keď je to záslužná práca a nesie veľa zodpovednosti. Počas služieb som neustále pozorovala plaveckých trénerov, a pochopila som, že to je to, čo chcem v skutočnosti robiť. Nielen zachraňovať, ale aj viesť ľudí k tomu, že sa dá na sebe pracovať.
Prihlásila som sa na Ftvš na kurz trénera plávania a úspešne som ho absolvovala. Začala som sa zaúčať k kluboch, kde som pracovala s deťmi aj s dospelými. Mnoho detí aj dospelých, ktorí začínali pri mne s plávaním, malo problém uvoľniť sa vo vodnom prostredí, ktoré je pre nás neprirodzené. Tým pádom sa to odzrkadľovalo na celom plaveckom štýle. U malých detí to je jednoduchšie, postupne som ich vedela vo vode uvoľniť, ale metodika klasickej výučby nebola dostačujúca na to, aby som bola spokojná s výsledkami tréningov dospelých.
Keďže som popri tom trénovala aj samu seba, vnímala som to omnoho intenzívnejšie. Cítila som, že to stále nie je ono a že nenapredujem tak ako by som chcela. Vo vode som bola zadýchaná, technika plávania nebola taká, aby som mala pocit úplného pohodlia a radosti z vykonávanej činnosti. Tak som skúsila vyhľadať dostupnú literatúru, ohľadne plávania. Jediná kniha, ktorá bola v predaji, bola Total Immersion od Terryho Laughlina a začala som ju čítať. To, čo písal mi dávalo zmysel, pretože sa sústredil na pocit, ktorý by sme mali vo vode mať. Táto metodika má logickú postupnosť cvičení, ktoré ma mali priviesť k vytúženému cieľu. No napriek mojej snahe som tomu celému nerozumela a nedokázala som sa to podľa knihy naučiť.
Tak som pátrala po možnostiach, ako to dosiahnuť. Na internete som našla Tomáša Vojtechovského, ktorý túto metodiku skompletizoval, previedol do praxe a pomenoval Totální plavání. Prihlásila som sa na jednodňový kurz kraulu, kde to bolo veľmi pekne a zrozumiteľne vysvetlené. Postupne sa moje plávanie mení a s ním aj moja radosť vo vode. Táto metodika výučby a samotné prevedenie celého plaveckého štýlu ma oslovili a rada by som to podávala ďalej ako tréner Totálního Plavání. Viem, že je mnoho ľudí, ktorí majú vo vode rovnaké pocity, ako som mala ja. Dnes si plávanie užívam ako nikdy predtým a som nesmierne hrdá na to, že som sa nepoddala tomu a šla vpred.
S láskou Žanet z Pokojného Plávania
Pokud jste na tom jak Žanet před lety, tak by vás mohl zajímat online program Ve vodě v pohodě, který je určený pro úplné plavecké začátečníky.